Vyskúšali sme Milo Kone

V bludnom kruhu pozitívnych recenzií sme dospeli k názoru, že najhoršia je propaganda. Zobrali sme veci do terénu a pátrali po ich nedostatkoch.

Náš malý najskôr kýcha, potom kašle. Keď okolo jednej konečne balancujem na hranici bdenia a spánku a čakám na posledný poryv únavy, ktorý by ma strhol na tú správnu stranu, dôjde voda v odparovači a on sa rozpípa. Ach, krutá daň za život v panelovom byte. Ale všetko zlé je na niečo dobré, hovorí sa. Rodičia malých detí isto dajú za pravdu, že takých pár tichých minút na zamyslenie je pomerne vzácny „tovar“. Premýšľam, prečo spájali panely v strede plafónu, čo budeme robiť zajtra, a spomenul som si na môj článok, v ktorom som vlajkovú loď jednej značky výrobcu motocyklov označil za „dobrú akurát na zhodenie zo skaly“. Fúú to bol prúser. Dnes, keď sa tiež snažím predávať tovar, rozmýšľam uprostred noci o tom, či by som bol rovnaký frajer aj voči svojim veciam.

Na Slovensku sa posledné roky trh takmer so všetkým druhom tovaru (okrem poskytovania úverov) zmieta v kŕčoch a nik nechce poľaviť zo svojich nárokov. Nik nechce horšie auto od toho predošlého, nik sa nechce vzdať dovolenky pri mori, nikto nepovolí opraty... Výsledok? Skúste zaloviť v pamäti a nájsť tam recenziu zo slovenského printového média na jednu jedinú vec, ktorá skončila čisto negatívnym hodnotením! Nič? Presne. Taký článok by u nás išiel hádam pred súd.  Ale prečo? Čo sa u nás nepredávajú nekvalitné veci? Predávajú. Jasné. Len sa o tom nesmie písať. Rovnica príliš jednoduchá, čo sa kritizuje, to sa nepredáva, keď sa nepredáva, nebudú prachy na novú káru, prémie, silvestrovský pobyt s lyžovačkou v Tatrách, možno ani robota. Čo je toto za blbosť?

Pramálo vecí na tomto svete je perfektných, úplne bez chyby. Ako sa hovorí: tie najlepšie veci, nie sú veci, a ak teda tie najlepšie veci, nie sú veci, potom tie obyčajné veci nemôžu byť najlepšie a teda bez chyby. Nedokážem pochopiť dôvod, prečo by zákazník nemohol poznať všetky stránky výrobku, ktorý si kupuje, veď ich predsa odhalí sám. Práve na to sa hrá, nech to všetko odhalí každý sám, ale až potom, ako pípne úhrada na účte predajcu.

Tak som sa v tomto bludnom svete pozitívnych recenzií rozhodol opäť raz niečím odlíšiť náš eshop od všetkých ostatných. K niektorým výrobkom, ktoré predávame a sám ich používam, napíšem vlastné skúsenosti vrátane tých negatívnych. Ako prvú beriem do parády bundu Milo Kone.

Do nedávna môj šatník zdobila pár rokov stará Montura zameraná podobným smerom, lenže po jednej jarnej bajkovačke a nechcenom strete s ostnatým drôtom zostali z rukávov len franforce. Milo Kone ma upútala farebným prevedením, čo je, samozrejme, prudko subjektívny názor. Na dotyk príjemný materiál a čuduj sa svete, celkom dobre sedí aj na mojej náramne chudej a dlhej kostre. Za dve hodinky v nej už stúpam smerom na Príslop v Žiarskej doline. Obloha dokonale zatiahnutá, hmla sa prevaľuje okolo a na zem padá drobné mrholenie. V podstate ideálny čas. Myslel som si, že sa voda začne vpíjať do bundy, ale kvapôčky zostávajú poslušne na jej povrchu. Určite to nesmieme považovať za znak nepremokavej bundy, dážď by ju raz dva premočil do nitky, ale je fajn vedieť, že v drobnom mrholení sa nestratí.

Milovi som chcel pôvodne vytknúť, že na rukávoch nemá tie elastické návleky na ruku okolo palca. Podľa mňa je to super vec. A myslím si to stále.  Napriek tomu dva týždne používania ma v tomto smere Milo prekvapili. Rukávy sú dostatočne dlhé, padnú až za zápästie a či máte ruky spustené, alebo ich rozpažíte, límec rukávu sa takmer nepohne. V tomto prípade by ten elastický návlek (nože poraďte, ako sa to odborne volá) skôr prekážal, pretože by rukáv ešte viac predĺžil a tým by sa mohol stať ľahko otravným.

V iný deň čakám na západ slnka, lenže kým sa k nemu vydriapem, veci sú totálne mokré. Nahodím si len suché tričko s krátkym rukávom a naň ešte túto bundu. Teplota je okolo piatich stupňov nad nulou, pocit ako pri zalezení do spacáku. Úplné bezvetrie nahráva do karát a pri pohybe sa cítim naozaj príjemne. Telo sa nedusí ako v mikroténovom sáčku, bunda parádne dýcha a z tempa ju nevyvedie ani slabý vietor. Jasnačka, ako náhle zastavím, je cítiť, že to tričko pod je predsa len málo.


Hrudné vrecko používam pre mobil. Tkanina je blízko behúňa a zakaždým čakám, kedy ju vtiahne do zipsu a on sa zasekne. Či veríte, alebo nie, nestalo sa to ešte ani raz.  Problém podľa mňa číha z použitia tohto zipsu v zime. Je príliš malý, v lyžiarskych rukaviciach to bude ako práca chirurga. Vyriešiť to ide jednoduchým predĺžením pomocou tenkej šnúrky, alebo otázkou, ako často vlastne v zime šmátrame vo vreckách bez toho, že by sme si dali dolu rukavice?

V popise k bunde výrobca udáva, že je ľahká (čo naozaj je) a dobre zbaliteľná. Po tejto vete som čakal vrecúško, ideálne kompresné, do ktorého bude možné bundu napratať, stiahnuť a stane sa z nej skutočne vec malého objemu. Ak niečo podobné čakáte aj vy, mýlite sa. Žiadne vrecúško k bunde nedostanete. Škoda.

Naopak, pochváliť musím kapucňu. Dá sa nastavovať a ideálne prispôsobiť každej hlave. Nemá žiadny šilt, ktorý by bránil výhľadu. Daňou za nízku váhu a výbornú priedušnosť je prílišná jemnosť vrchného materiálu. Pri použití ruksaku netreba veľa k tomu, aby sa niektoré nitky zachytili o popruhy batohu, natiahli sa, čím sa látka na namáhaných miestach nariasi. To je podľa mňa najväčšia nevýhoda tejto bundy. Asi je na svete len málo ľudí, ktorí by si kupovali oblečenie v športových obchodoch a nikdy nepoužívali ruksak.

Keď to celé zhrniem, Milo Kone je veľmi príjemná bunda, ktorá zahreje, výborne dýcha, podľa mňa dobre vyzerá, je skutočne ľahká a trošku na škodu veci aj príliš jemná. Práve z tohto dôvodu, by som k nej čakal vrecko, ktoré by ju v batohu jednak zmenšilo a jednach chránilo pred "útokmi" od ostatných vecí v batohu (foťáky,  v zime pásy, termosky...). Stáť teraz pred výberom bundy tohto druhu, obzrel by som sa aj po alternatíve od Trango World.

 

frage | internetové aplikácie © 2014 www.dohor.sk